žijem v Brne, ale som Slovenka, dúfam, že to nevadí. Mám skúsenosti s Lexaurinom. Beriem ho už 8 rokov a cítim, že som na ňom závislá. Pred 10. rokmi mi zavraždili brata a vtedy sa to začalo. Skúšali mi dávať andidepresíva, ale je mi po nich veľmi zle. Ja totiž nemám apatiu, chce sa mi žiť, smiať sa, zabávať, ale trpím panickou úzkosťou, kto to neprežil, tak nevie si ani predstaviť aké je to strašné. Pridružilo sa mi k tomu ešte aj to, že sa mi pred 5 rokmi sníval sen ako niekomu chcem ublížiť, tak strašne som sa vyľakala, že ma do stále prenasleduje, až máj nutkavý pocit čo ak niekomu ublížim. Stále nato myslím. Sú ale chvíle, keď mi je 3. mesiace dobre, ale beriem lexaurin. Ale keď ma to pochytí, tak trpím ako zviera. Chodím k jednej lekárke v Brne, je vynikajúca, ale nič mi nezaberá. Manžela mám výborného ale v tomto smere je pre mňa až nepriateľom, lebo mi vobec nerozumie, nevie čo sa to može so mnou diať. Keby som mu povedala, že mam nutkavé pocity tak by sa ma začal asi báť. Doktorka mi vysvetlila, že ma to prenasleduje, že ten sen ma hlboko zasiahol, preto že už mám narušenú psychiku. Jedine lexaurin mi pomože. Keď mi je strašne zle, musím si vziať 3x denne 3 mg. Keď sa to skludní tak mi stači 1 tabletka. Je to strašné, bola som vždy taká veselá kopa. Ale som veľmi citlivá, mám to po ockovi. Bojím sa, že sa toho už nikdy nezbavím.
Aspon viem, že som není sama, čo trpí týmto stavom. Rodiné zázemie mám dobré a predsa som nešťastná. Niekedy mám pocit, že to nevydržím, že dostanem nejakú mozgovú príhodu, lebo keď mám tú panickú úzkosť zvýši sa mi hrozne tlak, idem odpadnúť, nemožem dýchať. Prosím poradte mi čo by mi pomohlo.
Přidat nový komentář