Tehotenstvo a antidepresiva

Ja beriem Serlift, meska mi menstruacia, mam strasný strach, že ak budem tehotna aký to bude mat dopad na dieta, volala som na psychiatriu a doktorka mi povedala, že to musim hned vysadit, prvý trimester by sa nemalo nic brat, keby som mala obycajnu depku tak to prežijem, ale ja trpím dosť silnou panickou poruchou a kým som sa nezacala liecit bez strachu som nevystrcila ani nohu z domu, lebo som sa bala že niekde odpadnem, umriem, dostanem infarkt, atd..neviem ako to riesit:(pravda je taka že žiadny liek nie je 100% neskodný

Ahoj ja jsem v jedenactem tydnu tehotenstvi a beru Cipralex. Muj psychiatr mi rekl ze je to pro mimi rozhodne mensi zlo, nez byt stresovana a deprimovana behem tehotenstvi. Jde o to ze telo vylucuje stresovy hormon kortisol a to neni pro mimi v deloze dobre. Studie na tehotnych se nesmi delat ale vim, ze deti matek co uzivaly SSRI antidepresiva nemeli zadne vyvojove vady. Snad jen nekteri novorozenci meli lehke potize s dychanim ale to se samo spravilo. Muj psychiatr rika ze je lepsi AD vysadit par tydnu pred porodem aby se dite nenarodilo se zavislosti. Jsou o tom ruzne polemiky. Podle meho doktora se da s AD i kojit, jelikoz sice AD prechazi do mleka ale v mensim mnozstvi nez kteremu bylo dite vystaveno po dobu tehotenstvi.

tak konecne som nasla cloveka,co je ako ja. uz som si myslela ze som jedina ... aj ja beriem serlift,tiez je to u mna take zenie obyc.depka

Ahojte som rada ze som tu nasla ludi podobnych problemov....ja som v 10 tyzdni tehotenstva a beriem serlift a rivotril...ked som zistila ze som tehotna bolo uz neskoro bola som v 8 tyzdni takze som sice vysadila lieky ale len na tyzden lebo som to psychicky nezvladala, vsetky priznaky vsetky sa mi vratili...uz som rozmyslala aj o potrate. Ale bolo mi povedane aby som si urobila vysetrenia karyotype a genealogical investigation a tam zistia ci je dietatko v poriadku...mam tam ist vo stvrtok...a potom zistim ci mozem dalej brat lieky alebo co mam robit...mam strach velmi chcem dietatko a velmi chcem aby bolo zdrave,,,ale zo dna na den prestat brat lieky tiez nie je dobre riesenie. Uz by som to nezvladla 7 mesiacov a popritom som v Anglicku a okrem priatela tu nemam nikoho aby ma podporil a dokonca neviem ani anglicky....je to tazke ale verim ze to zvladneme....verim.....

Ahojte. Ja som pol roka uzivala Seroxat, myslim, ze mi pomohol, teda citila som sa po nom psychicky lepsie. Minuly tyzden som ho po dohode s lekarom vysadila. Bohuzial, okrem toho, ze my zacalo byt zle fyzicky (pocit na vracanie, tocenie hlavy, unava), som sa zacala citit zle aj psychicky. Definovat moju diagnozu neviem, myslim, ze ide o lahsiu formu depresie. Tiez by som chcela otehotniet, preto som zostala po dnesnom rozhovore s lekarom smutna, pretoze mi nasadil Seroxat na dalsi polrok. On sam vravi, ze organizmus si poradi s liekmi aj v tehotenstve, dokonca, ze maju v databaze aj tehotne pacientky, ktore uzivaju antidepresiva, ale nie je to velmi dobre, najma v prvom trimestri. Ja som sa zatial rozhodla pokracovat v uzivani lieku dalsie 3 mesiace, potom ich skusim po porade s lekarom znova vysadit a uvidim co bude. Ak ma niektora s Vas nejake skusenosti s uzivanim antidepresiv v tehotenstve, napiste prosim.

ahoj moja tak niesi sama,ja beriem seroxat a argofan..no ja sa tie asi 9 mesiacov snazim otehotniet ale som nevedela ze by mali nato vplyv AD,len som zacala mat problemy ,ze mi z prsnika vytekal mliecny sekret tak som navstivila gyn.a on povedal ze to mam z Ad a pot aj tazko otehotniet no 3 dnio som hned vysadila a na 4 den som sa zobudila ako kedysi,plac strach a dusenie..tak neviem co dalej..

Ahoj holky!Myslím,že mnoho holek v dnešní době řeší tuto otázku...I já....už po několikáté ve svém životě beru antidepresiva,tentokrát Cipralex.Nasadili jsme ho po domluvě s lékařem v polovině listopadu.Mám poruchu pohyb.ústrojí.Musím uznat,že mě je líp díky práškům ,ale i díky mému příteli,který mi dává čas a do ničeho mě nenutí.........,ale i díky absolvování pobytu v léčebně pohyb.ústrojí..Dočetla jsem se ,že antidepresiva by se měla užíva alespoň půl roku po tom co jsi se začla cítit lépe,jinak se vše většinou vráti na začátek....Já přemýšlím o dítěti,ale měla bych výčitky otěhotnět a trápit ho už v bříšku buďto antidepresivy(u mě i plno prášky na bolesti,té mé páteře),nebo tím že prášky vysadim a budu se trápit znovu buďto psych.či bolestmy a tudíš z bolestí znovu psych.Vám všem bych radila pokud nemáte problém ještě fyzický či nějakou poruchu ať už pohybovou či jinou.Řekněte si u psychologa či psychiatra o absolvování pobytu v psych.zařízení na 6týdnů(skupiny,či co vám doporučí lékař)a snažit se ale nenásilně se co nejvíce srovnat a neřešit tam problémy jiných,které stejně za ně nikdy nevyřešíte,musíte absolvovat něco nového co Vám dává novou nďěj dát se co nejvíce do kupy a pak ještě chvíli ty antidepres.brát(dohoda s psych.)a cítit zlepšení,i po vysazení,snažit se přirozeně dál...(relaxace,procházky,kafe s kámoškou).Podle mě těhotenství je velká zodpovědnost,dítě cítí vše i v břiše a potřebuje pozitivní prostor pro rozvoj atd....Myslím,že víte co myslím.............Takže ta rada zkuste něco co jste ještě nezkusily a nikdy neříkejte já už zkusila všechno,protože Supermani asi nejste.Toď můj názor holky s podobnýma problémama jako máte vy!Je fakt,že někdy se ryskovat musí,ale bez vidiny lepší budoucnosti je to asi nesmysl!Posílam mnoho sluníček a paaaaa

Já jsem neplánovaně otěhotněla i s antidepresivy.Seroxat a tritiko.Není to dobré, ale rozhodla jsem se miminko si nechat. Je to moje třetí dítě, možná se divíte, ale já prostě nedokážu zabít. Jsem sledovaná na genetice, je to 12 až třináctý týden, zatím se vše daří a já doufám, že to tak bude dál. Nejsem jediná, spíš mám strach jak to budu všechno zvládat dál, nikdo nám nepomáhá, ale máme s mužem moc hezký vztah a děti jsou také hodně samostatné a já si říkám ať se děje vůle Boží.

ahojte dneska som si robila test a vyšiel pozitívne,nič na tom zlé by nebolo kebyže neberiem tie hnusné tabletky.Užívam ich vlastne od pôrodu mojej prvej dcérky t.z. asi 9 mesiacov.necítim sa ešte na to aby som ich vysadila a zdá sa nám to veľmi skoro druhé bábo.neviem čo mám robiť.aký budú mať vplyv AD na bábo a ako by som to zvládla bez nich ak by som ich vysadila.mám strach.musím sa poradiť s mojím gynekolog a psychiatrom.dám vám potom vedieť ako to dopadlo,vidím,že nie som v takejto ťažkej situácii sama.tak sa držte papa

Ahoj Erika, ja tiez beriem Cipralex od porodu syna, uz asi rok a pol. Pred par tyzdnami som ho po dohode s mojou dr skusila vysadit ale moj stav sa dost zhorsil tak som ho musela znova zacat brat. Prave teraz ale uvazujeme s manzelom o dalsom babatku, tak som zvedava ako dopadnes. Chcem sa o tom poradit so svojou lekarkou ale tiez neviem s istotou ci by bolo pre mna tehotenstvo bez liekov znesitelne.

Ahoj ERIKA.Zaujal ma tvoj prispevok ze si tehotna a uzivas lieky.ja som momentalne vysadila lieky seroxat a tuzim po dietatku nale mam aj zaroven strach ze ssa mi vrati uzkost a ci su nejake mlieky ktore mozem uzivat aj pocas tehotenstva.mam zmiesane pocity lebo moja lekarka mi povedala ze tehotenstvo je tazke a ze sa depresia a uzkost bude prejavovat a ja mam strach z toho ze ked otehotniem ako to zvladnem lebo lekarka mi povedala ze je to velka zataz a ci si myslim ze to zvladnem tak so dost taka pri svojej uzkosti ktoru mam dost vyplasena napis mi prosim ako si dopadla a ci mozes nejake lieky uzivat aj pocas tehotenstva dakujem

Ahojte dievčatá. Prečítala som si všetky príspevky. Vidím, že touto zákernou chorobou - depresiou trpíme viaceré. Ja mám 37 rokov , mám už jedného syna 14-ročného. Chcela by som otehotnieť, ale tiež sa bojím pretože užívam Cipralex. Depresia sa mi vracia. Teraz mám druhú epizódu . Pri prvej epozóde som brala lieky pol roka, vysadila som ich. Dobre som sa cítila pol roka a znova sa mi to všetko vrátilo. Keďže beriem Cipralex bojím sa vôbec splodiť dieťa, či nedôjde k poškodeniu plodu. Prosím ozvite sa mi mamičky, ktoré brali antidepresíva počas tehotenstva a narodilo sa im zdravé dieťa, alebo naopak, či niekto náhodou nemá skúsenosti, že došlo k poškodeniu plodu. Ja som sa radila s psychiatričkou a tá mi povedala, že Cipralex sa nesmie brať počas tehotenstva, ale je určitá skupina antidepresív - slabších, ktoré sa môžu brať, len či mi budú tie iné zaberať. Vám, ktoré ste tehotné držím palce, aby ste zvládli celé tehotenstvo, pôrod aj to obdobie po pôrode.

Ahojte,len tak nahodou som sa dostala k tejto diskusii,ja mam tiez bohate skusenosti s antidepresivami a som rada ze nie som v tom sama. Mne prepukla depresia 5 mesiacov po porode,zacala som trpiet uplnou nespavostou. mam na to velmi zle spomienky,vraj to vyprovokoval porod a samotne poporodne obdobie+hormony. odvtedy ubehli 3 roky,mam krasnu dceru,ktora mi naplnuje zivot, lieky beriem dodnes a to seroxat a na noc ak treba tak stilnox. vdaka mojej psychiatricke ktora ma velmi podporuje som na tom ovela lepsie - samozrejme velka vdaka patri aj mojmu manzelovi. aj my by sme este chceli babatko ale momentalne sa na to este necitim,a myslim si ze je najdolezitejsie sa citit v pohode a potom aj to babo pride.....hoci aj s liekmi ale v pohode. tak len tolko,drzte sa.

zpráva

Ahojte. Ked som to zazila panicky zachvat prvy krat, bolo to nieco hrozne, neopisatelne. Este horsie nakolko som o takom niecom ani len netusila. Stalo sa to znioho nic a nevedela som skratka co so sebou. Nasla som si pszchologicku a chodievala som k nej na sedenia. 5rasne mi pomohla, naucila ma ako relaxovat, autogenny trening a dostala som sa z toho sama bez akychkolvek antidepresiv. Posilnilo ma to a urobilo to zomna silnejsiu osobu. No po 4 - 5 rokoch to prislo znova a to som uz nedokazala zvladnut sama. Hovorim, ze fyzicka choroba moze byt velmi tazka, no neda sa to porovnat s psychickou poruchou. Pocity su hrozne. Brala som 6 mesiacov cipralex a ked som sa citila lepsie, vysadila som ho z dna na den. B

Bolo mi zle na zvracanie a zavraty som mala, no to bolo preto, ze som to tak rychlo vysadila. Takze som to nasadila znovu, beriem to rok a zacala som davku znizovat, kedze sa chcem pokusit otehotniet. Lekar mi poradil znizovat davku velmi pomaly, takze to tak robim. Zatial mi to ide, podarilo sa mi znizit davku na 5mg z 10mg. Mam len obavy, ze ked sa mi to nepodari, ci je mozne otehotniet aj s cipralexom a ci je to bezpecne. Strasne by sme uz chceli babo. Ak mate niektora s cipralexom skusenosti pocas tehotenstva, prosim napiste mi o tom nieco blizsie, ako to prebiehalo, ako sa ma babatko a podobne. Velmi pekne dakujem.

Ahojte dievčatá, je nás veľa, čo máme takýto problém. Ja som asi pred týždňom vysadila Cipralex. Užívala som ho už druhý krát. Prvý krát to bolo asi 1,5 roka a druhý krát rok. Čakala som, čo to so mňou urobí. V podstate celý týždeň som sa cítila celkom fajn, len v poobednajších hodinách ma začal bolieť krk a chrbát a večer som nevydržala byť dlho hore. Už o 21:00 som spala ako zarezaná. Dôvod, prečo som vysadila Cipralex, samozrejme po dohode s doktorkou, je, že chceme s manželom dieťatko. Mám už 30 rokov a moje biologické hodinky už netikajú, ale bijú. Čítala som veľmi veľa článkov a diskusií ohľadom depresie a tehotenstva, ktoré ma povzbudili, ale aj vyľakali. Nakoniec som si povedala, že budem sa udržiavať pri zdravom rozume správnou životosprávou. Depresiu mi vyvolal stres v práci, stihomam, nedostatok času pre seba, nedostatok relaxu, moje ego a možno aj dedičné predispozície. Jednoducho znížila sa mi hladina serotonínu, čo je hormón šťastia. Tak som si povedala, že je čas, aby som sa konečne vzchopila, prestala sa len utápať v čiernych myšlienkach a začala bojovať. Dnes som na seba pyšná, pretože podvečer sa mi zhoršila nálada, cítila som slabosť, ale ja som sa donútila a začala som ihneď komunikovať s manželom o hocičom, len aby som sa nezacyklila do pochmúrnych myšlienok, že sa depresia vracia. Snažím sa udržiavať v norme cvičením, počúvaním hudby a veľmi mi pomáhajú aj východné učenia. Stačí mi len o tom čítať. Narp. úplne ma ohromilo jedno budhistické príslovie:" Myseľ je ako jazdec a telo ako kôň." Zistila som, že myšlienka na dieťatko mi dolieva neskutočnú silu. A urobím všetko preto, aby sme boli s manželom štastní, pretože, keď ja som šťastná, môj manžel je 1000krat štastnejší. Budem Vás ďalej informovať, ako mi to ide bez toho Cipralexu, či už budem tehotná, alebo nie. Dievčence bojujte, antidepresíva sú len barličky, všetko je to len na nás samých a na našom myslení :o)))))))))))))))))))))))))))) )))))))))))))))) Na záver: Jedzte veľa banánov a ovsených vločiek! pa

Ahojte! Aj ja mám skúsenosti s braním antidepresív a tehotenstvom. Trpím úzkostnou poruchou a Seroxat beriem už dobrých 5 rokoch s väčšimi či menšími prestávkami.Som podobná hypercitlivá a hyperempatická osoba, a celý život som to považovala za poriadny handicap. Ja som otehotnela neplánovane, a do 8 týždňa tehotenstva som o tom netušila. Takže skoro celý prvý trimester som brala 10 mg Seroxatu denne.Doktor mi odporučil liek vysadiť, ja som sa samozrejme veľmi bála čo to som mnou spraví, no bála som sa aj o bábo.......super kombinácia.....Nevedela som si predstaviť, že po 4 rokoch bratia Seroxatu to môj organizmus zvládne. Keďže moja choroba je u mňa priam závislá na dávke stresu, dala som sa radšej na PN do konca tehotenstva.Fakt to pomáhalo.Seroxat som teda vysadila na konci prvého trimestra, bolo mi kadejako, ale chodila som si dávat pichať Magnézuium do svalu, to bola moja barlička, potom som prešla na Magné B6 ampulky, tie zaberajú rýchlejšie ako tabletky...no so zázračným magnéziom som to vydržala až do pôrodu.Celé tehotenstvo som vďaka môjmu zdravotnému stavu mala veľmi zmiešané pocity, a pokiaľ iní za mňa sa tešili, ja som radšej nič neriešila.Bola som samá obava. Aby som zahnala obavy a zlé myšlienky, chodila som veľa plávať a cvičiť s tehotnými.....pomáhalo to..Priblížil sa deň pôrodu a nám sa narodilo nádherné a zdravé dievčatko, takže to najhlavnejšie som mala za sebou. Mne sa stav po pôrode zhoršil (čo som aj predvídala-súviselo to s vyčerpaním-to u mňa tak funguje), ...a tak som sa vrátila ku Seroxatu a dala som sa postupne (trvalo to cca 2 mesiace) do poriadku. Mlieko mi odstavili, tak som malú kojila len týždeň v nemocnici.Bolo mi to ľúto, ale radšej nech dieťa papá umelé mliečko, a má pri sebe spokojnú maminu.Tak sme papali hypoalergénne umelé mliečko.Do debát o kojení som sa nezapájala, kto nezažil, neuverí......Teraz máme jeden rôčik, dcérka nebola ešte vôbec chorá....tak sa zdá, že sme to nejakým zázrakom zvládli.Teraz opäť Seroxat znižujeme z 30 mg na 10mg....lebo som po pôrode dosť pribrala......skúšame, či v tom nemá prsty Seroxat...ale radšej budem mať o 15 kíl viac a pri sebe usmiatu tváričku mojej dcérky. Prajem všetkým "spolubojovníčkam" veľa odvahy!!!!! Inak dieťa je najväčší liek:-)))), aj keď som to vôbec netušila...... :-))))) ps:na druhé bábo sa necítim.......nechám to na čas.........som sťastná, že mám aspoň jedného anjela.:-)))))....

Uzivala som Cipralex jeden a pol roka. Myslela som, ze uz bude vsetko v pohode, tak som ho vysadila... Tiez by sme s manzelom chceli dieta. Depresia sa vratila a teraz fakt neviem, co robit...

Dnes som sa prvykrat dostala k vasim prispevkom. Som prekvapena kolko nas je. Mam depresie a uzkost od 18 - stich a uzivam antidepresiva striedavo uz 7.rok. Velakrat som liek vysadila, verila som, ze som na tym zvitazila. Bolo to v pohode, pokial neprisiel nejaky problem. Teraz mam pred svadbou a seroxat a xanax poctivo uzivam kazdy vecer, bo mam zo svadby velky stres, su tam hlavne konflikty s buducimi svokrovcami a aj to, ze som v zahranici a svadbu riesi z dialky. Po svadbe by sme velmi chceli dieta, ale ja mam obrovsky strach. AD a tehotenstvo? Alebo depresia a tehotenstvo? Momentalne sa citim slaba a depresivna, verim, ze po svadbe sa to zlepsi, ale pocas 9.mesiacoch tehotenstva a bez AD? Neviem si to predstavit. Ale velmi tuzim po dietati, je to zmysel zivota. Tie, ktore ste uzivali pocas tehotenstva AD a dopadlo to vsetko ok, prosim, napiste.

Ahojte. Mne sa to spustilo pred 3 rokmi neviem prečo.Možno škola, stres a tak. Bývalo mi zle 6 mesiacov- nič som na to nebrala, ani som nevedela vlastne čo mi je .Moja doktorka mi spravila vyšetrenia a bolo, zle mi bývalo aj tak.Potom to nejako samé ustalo. Prešli tri roky, ja som sa vydala a čakám bábinko.(4-týždeň).Včera sa mi to po rokoch zopakovalo(pocit na vracanie,triaška,uzkosť, sucho v ústach,rýchli tep,pocit,že umriem atď) , tak som zašla za doktorkou, či to nebude psychické.Poslala ma na vyšetrenie , tak 1. fičím :-)Bojím sa že sa stane niečo môjmu bábinku. Dá sa vôbec s depresiou plnohodnotne žiť?

Ahojte baby ja mam panicku poruchu a zistila som ,ze cakame babo. Ja neviem co mam robit som totalne zufala ale totalne. Neviem si predstavit ako zvladnem porod asi sa zblaznim urcite tam od strachu dostanem zachvat a co potom? co ak skolabujem? co mam robit prosim poradte mi urcite to nezvladnem lekari nemocnica strach zo smrti.

Ahoj Natashka, viem ze pisat aby si sa nebala, ze vsetko bude ok je pri nasich diagnozach zbytocne... ja mam tiez panicku poruchu no som prekvapna co vsetko sa pod tymto slovom skryva.ja totiz vobec nemyslim na smrt, nebojim sa nikam ist medzi ludi, lekarov sa bojim len tak s mierou...:o) moj problem je v tom, ze casto mavam pocit ze sa musim z hlboka nadychovat, akoby som pri beznom dychani nenabrala dostatocne mnozstvo kyslika.liecim sa uz rok a stav sa zlepsil, no vzdy ked mam ist na kontrolu, den alebo dva dni pred tym sa mi to zhorsi.hoci lekarka je velmi mila, moje podvedomie alebo co to je reaguje uplne inac.. mam 3 rocnu dceru a chcela by som druhe dieta, no len pri pomysleni ako to bude s liekmi ako ich vysadit atd.... hned znervozniem a mam pocit ze som opat na zaciatku. nadychovanie sa mi zintenzivni a hned je vsetko postarom. tak teda neviem ci moj psychicky pokoj je zavisly od liekov alebo od mojho myslenia.......

Ahoj vsechny vas zdravim, tez se mi po traumatickem zazitku vyvinula panicka porucha s obdobnymi dychacimi obtizemi a strachem,jaky popisujes. Nastesti po seroxatu vse preslo,musi se brat v kuse ale nejmene rok a pak postupne vysazovat.Mela jsem nekolik let pokoj,ale ted se mi zmenou zamestnani a stresem vse ,ikdyz ve slabsi forme vratilo.Snazime se manzelem o mimi ,tak nechci brat zadne leky a proto jsem zacala chodit na hypnozu.Kazdemu s temito poruchami ji maximalne doporucuji.Najdete si ale terapeuta co je zaroven i lekar at se nedostanete do ruky nejakemu sarlatanovi. Zjistite,ze panicka porucha je jen vase vystrasene podvedomi,ktere se vas timto nestasnym zpusobem snazi chranit a ma to takto naucene.Hypnoza dokaze proniknout do podvedomi,zjistit co tuto reakci nastartovalo a ukazat mu,ze tato cesta neni spravna.Citim se po hypnozach o 90%lepe a myslim,ze to tentokrat zvladnu bez AD.Vsem preji to same a at se vam vsem dari!!!!

ahojte baby. v prvom rade som strasne rada, ze nie som jedina. Depresiami a uzkostnou poruchou trpim už niekolko rokov. mavam striedavo dobre a zle obdobia. tie zle sa bez AD nedaju zvladať. momentalne vsak neviem co mam robiť. som v siestom tyždni tehotenstva a moje skvele stavy su spat. bola som uz aj u svojho cvokara a pytala sa ho na AD a tehotenstvo. napisal mi citalec (pravidelne ho bravam) s tym ze zatial ziadne vady babatiek neboli zistene, ja ho vsak neberiem, nechcem to riskovat, tak som vypisana na PN a miestami mi je fajn, miestami depkarcim. manzel je zo mna na nervy. viem ze nase stavy nepochopi ten kto to nezazil, tak mu to nevycitam. mne je ale blbo. chcem o mojich stavoch povedat gynekologovi, rada by som zostala na PN az do materskej len mam strach, ci sa to pri nasich diagnozach da. na druhej strane viem ze nam budu chybat peniaze, ked budem dlhodobo PN. ale myslim, ze ked budem doma v pohode bez liekov tak to bude pre male lepsie. dost sa bojim toho ako sa zatvari moj gynekolog. ja sa totiz s nejakym pochopenim, mimo par ludi z rodiny, nestretavam.

s tou PN si to vymyslela dobre...ziadne peniaze nestoja za to aby si bola v nepohode..ak ti je lepsie doma nez v praci tak to tak urob..normalne povedz gynekologovi ze mas tento problem a urobilo by ti dobre keby si bola doma,urcite ta vypise,ved teraz doktori vypisuju pn len tak ze to niekto chce...a budes domka,lezkat,pripadne daco robit co ti robi dobre..myslim ze je to dobra volba ako sa stresovat v praci..niekomu by prave opak pomohol-byt medzi ludmi-ale to zavisi aj od toho aku mas robotu akych kolegov a tak...prajem vela stastia a daj vediet ako to prebieha s tehotenstvom, ci sa tesis,ci sa bojis,ako to ide:-)))))

ahojte. ja beriem cipralex 10 mg uz rok a pol. po dohode s psychiatrickou ho pomaly vysadzam. brala som 1,5 tabl, teraz mesiac beriem uz len 1 tabletku. tiez by sme s priatelom chceli babo. chcela by som cipralex uplne vysadit, uvidim, ci to pojde. je fajn, ze si tu mozem precitat rozne rady od vas. drzim palce vsetkym, co bojuju s depresiou!

Ahojte.Mám tiež dlhodobé psychické problémy.Momentálne som v 32.týždni tehotenstva a užívam Xanax a Citalec,ktoré som užívala už pred otehotnením.Pri mojom prvom tehotenstve som lieky vysadila a celé tehotenstvo som úspešne zvládla bez nich.pred mojím druhým tehotenstvom sa mi k depresiám pridala aj panická porucha.Aj keď som sa snažila akokoľvek,lieky sa mi nepodarilo vysadiť.Bez nich to bolo veľmi zlé.Po dohode s mojou psychiatričkou som upravija dávky počas tehotenstva. Veľmi bojím o moje dievčatko,modlím sa aby lieky nezanechali následky,ale bez nich by som svoje panické stavy nezvládla a musela som normálne fungovať aj kvôli môjmu nádhernému a jedinečnému synčekovi.Všetkým, ktoré bojujete s podobnými poruchami,držím palce.

Ahojte spolutrpitelky aj ja som velmi rada ,ze nie som jedina,lebo niekedy si pripadam ako z inej planety.Ved druhi ludia nemaju ani potuchu co vsetko pri zachvate prezivame.Ja mam presne take iste problemy ako Karin.Zacalo sa to nenapadne prislo mi zle v autobuse a mala som hrozny pocit ,ze uz musim vystupit, ale chcela som ist aj domov- co teraz. Postupne sa to zhorsovalo a dospelo to az k tomu ,ze som necestovala busom, vsade ma vozil manzel alebo otec.Nikam som nechodila,lebo som sa bala,ze sa mi bude zle dychat atd. uz sa liecim s prestavkami 13 rokov.Teraz uzivam lieky uz treti rok seroxat1/2 tabl.denne. Mam jednoi dieta uz 7 rocne.Toto prve teho preslo uplene bez problemov.Ale zacalo sa to zhorsovat ked mal syn 1 rok.Nic ma nebavilo prestala som jest, vsetko som robila nasilu. Stale som mala pocit ,ze sa mi nedá riadne nadychnut, nemala som nikde miesta.U psych.mi nasadili AD a zhruba do 2 tyzdnov mi to pomaly zacalo ustupovat.Potom som sa ako tak dala dokopy.Myslela som ,ze uz bude Ok.A tak sme sa po piatich rokoch rozhodli pred dieta Podarilo sa hned..Ale bola to katastrofa.Hned od zaciatku ma chytili take depky, ze som skoncila v nemocnici na psycht. a isla som na UPT. Bolo to hrozne , tri roky som chodila na sedenie s psychologickou,ktora mi velmi pomohla a ja som zacala normalne fungovat.Teraz mi je uz fajn,chodim do prace,tesim sa zo zivota ale tuzba po druhom dietati ma stale neopusta.Aj si hovorim, ze uz mi je fajn,nemusim v noci vstavat mat starosti a pod.,ale vôbec to nepomaha.Velmi sa bojim,aby sa to nezopakovalo,lebo si neviem predstavit co by som robila.Som stale na AD a lexaurine. Ahojte

Tak až teraz som dosla na koniec tohto celeho co tu pisete a az teraz vidim ze fak nie som sama.....paneboze..az som sťastná...tiez tu niekto spominal autobus...to snad nie je pravda-presne tak sa to zacalo..do autobusu nesadnem a neviezla som sa v nom uz 10 rokov,presne tak to zacalo-tym hroznym pocitom, ze nemozem dychat,ze nemôzem vystupit,ze sa tam zblaznim a hned na tom zomriem,lebo srdce mi pukne po tom co tak silno bije...potom to uz pokracovalo vo výtahu a hocikde aj v bezných potravinách..a ked som si uvedomila ze asi to nie je normálne tak som vyhladala cvokára a brala som rôzne lieky..boli obdobia ked som ich aj nebrala ale teraz beriem..lenze neviem ci ma niektorá z vas taký strach ako ja-ze nie len klasika-v uzavretých miestnostiach ale aj mam niekedy problem sama so sebou. ze sa zblaznim vo svojom tele ze to nevydrzim,a to mi robi teraz najvacsi problem,lebo tiez chcem babo,kedze budem mat tento rok 30 rokov a po bábatku vlastne túzim už nejakých 6 rokov ale kvoli tomuto som sa neodvážila...tak ale teraz to už chcem prekonat len neviem ako...mne je jedno že mi bude na grcanie,ze budem mat zápchu,že mi nebude ale bude az prilis chutit jest ale chcem aby mi bolo psychicky dobre...hmmm?? ci som sa teraz len vyspovedala a nik mi aj tak nepomôže??? alebo??

Ahoj Janka obraciam sa hlavne na teba ,tymto vsetkym som presla pocnuc busom,obchodom, navstevou u mamy, teraz uz normalne cestujem bola som cez leto aj pri mori je to tazke ale da sa to zvladnut.chcem tiez podotknut ze aj ja mam niekedy pocit ze sa zblaznim vo svojom tele. Je mi tiez jedno ci mi bude na grcanie , a pod. Ja si to vlastne chcem vsetko vychutnat, len nech mi nie je zle psychicky. Lebo vtedy je to hrozne.Mne velmi pomohla psychologicka a ja chcem proste dalej zit a tesit sa zo zivota.Az na to tehotenstvo s tam si neviem rady.Bola tu aj adresa na nejaku liecitelku ,ktora lieci taketo problemy .aj som jej napisala ale este sa neozvala.budem rada ak by sa niekto ozval a ja by som mohla dalej komunikovat a podelit sa so svojim trapenim ale aj radostou.

Ahoj Lea,velmi ma potesilo ze si napisala a s tym cestovanim ta obdivujem..to mne robi problem hlavne dialka a nehrozi u mna ani len susedne mesto,nieto este stat alebo more...ale zas prekonala som ine veci-vytah-to uz uplne v pohode,obchody a celkovo som nejako zosilnela-co sa tyka komunikacia s ludmi...pred tym som bola dost hanbliva,teraz nemam problem..tak sa snazim tesit aspon z tychto malickosti...a takisto je VELMI dôlezite aby si clovek povedal-tak uz dost-vzchop sa a snaz sa-to ja si tak obcas poviem a casto to pomaha...a vlastne som chcela,ze tu chyba niekto kto by nejako poriadne pomohol NAM vsetkym lebo je sice fajn ze sa tu vystazujeme a podporime ale chcelo by to este nieco viac....

Ahoj Jani, najprv ti chcem pogratulovat k tomu vytahu si jednotka.i tiez si hovorim, ze sa musim vzchopit no nie vzdy to ide.Keby to bolo take lahke uz mam aj pät deti.No tak to nejde. Mas pravdu niekto by nam pohol pomoct ale kto .kazdy ta posle na psych. a tam uz chodime, no nie? Mne osobne pomaha aj "rozhovor " s tebou.chcelo by to nejake stretko,mozno by to pomohlo co myslis?

ahoj lea, no vidis aspon takto si pomahame...z kade vlastne si?? ja z bb. ale tak cloveku pomoze aspon toto...sranda. nemyslela som ze si budem s niekym takto pisat. a zaujimave je na nas to-teda ja taka som-ze nikto okrem mojich blizkych ani len netusi co mi bludi hlavou..som taka herecka:-)))) clovek sa to nauci aby nemusel vysvetlovat-aj tak to nik nechape-vela krat som sa stretla s tym-ze boooze ved sa len dorabas-ved sa premôz...nevedia pochopit ze to nejde...aj ked uz tu spominaný výtah som zvladla tak ze som sa riadne zatala a musela som ist..a vies si predstavit ze som sa v nom aj par krat zasekla?? no to bola hrôza..myslela som ze tam zomriem..tak myslim ze by to malo ist so vsetkych-ale s tym si uz neviem rady..ja napr.mam obrovsky strach ale ten nenormalny z dialky-neviem ci dakto taky existuje a obcas sadnem do auta s niekym a skusam,ale vacsinou mam iste hranice pokial sa neviem dostat..ale teraz som leniva a nechce sa mi skusat..je mi lepsie takto v bezpeci...ale sny mam o tom kazdu noc-stale cestujem...ani v noci nemam pokoj:-))ale tak co uz-niekedy ma to trapi,niekedy nie..ale je to urcity hendikep lebo aj v robote sme mali nejake skolenia mimo mesta a ja jednoducho nechodim-ale vysvetlila som to vedúcej a vedúca riaditelke a zatial mam u nich pochopenie..zvlastne tak sa najdu aj takí ludia....tak kludne daco popis co zas teba trapi-mozno si pomôzeme navzajom-mozno som ja daco prekonala a pre teba je to tazke a ja ti napokon poviem ze aj to sa da nejako zvladnut..hlavne nech mas pri sebe ludi aspon jeden clovek co ta podporuje a je uprimne rad ked sa ti nieco podari...pekny vecer...paa:-)))))

Ahoj Jani Ja som PB, ani v mojom okoli nikto netusi, ze mi nieco je a toboz ze chodim na psych. Som tiez dobra herecka. tiez nikomu nic nevysvetlujem, radsej poviem ,ze ma boli zaludok atd. Lenze ti ludia nemaju sajnu co sa s nami deje. tiez si niekedy poviem neblbni bud uz normalna,no nepomaha to vzdy.Niekedy mam taky stav paniky, ze len beham z miesta na miesto a lapam dych.Vtedy sa velmi bojim. Srdce mi bije ako spalesene a nadychnut sa nie a nie (pritom dycham normalne) .NO je toto normalne? casto sa mi stava, ze zavidim ludom ,ktori nemaju takyto problem, ved ten zivot musi byt sám o sebe uzasny. Zit v klude a mat len normalne starosti. Ale na druhej strane sa zase dokazem tesit aj z uplnych malickosti a vazim si kazdy den ked sa citim fajn. Inac keby som sa ja zasekla vo vytahu tak som hotova .Este ze byvame v rod.dome. Ja som uz s cestovanim a chodenim medzi ludi v pohode, ale autobusom by som nesla ani 30 km.To mam taky blok a hotovo.Najradsej cestujem vlakom, to si uplne vychutnavam.Ja som mala sny o tom ako soferujem auto ale aj tam som sa bala ist, nakoniec ale tuzba bola silnejsia a zvladla som to .Sice niekedy s liekom ale islo to. S tym clovekom si mala velku pravdu,ja mam takych hned dvoch maminu a sestru.Ked som isla z roboty na skolenie autobusom a cesta trvala pol hodiny a ja som to zvladla hned som mamine telefonovala, ze co a ako.Ked ma pochvalila hned mi bolo lepsie a bola som na seba hrda, a to mam 31 rokov nie 5.Este keby bolo babetko bolo by to fajn ale som rada ,ze mam aspon jedno ,ktore velmi lubim. Dalsia tema bude tehotenstvo co povies?Ahoj a dobru noc

ahoj lei..hmm..takze ty uz mas dietatko. to musi byt fajn-to ta musi trochu dostat z toho take dietatko..s tym cestovanim si aj tak dobra a pamatam si ked som ja zasla dakych 15 km tak som volala kamoska cela bez seba ze aka som ja hrdinka.. a s tym zavidenim "normalnym" ludom-tak to poznam-tolko krat som si povedala ze oni vlastne nemaju starosti ved to ze nemaju navarene alebo poupratovane nie je ziadny problem...ale zas na druhej strane naozaj aj ja som si zacala vazit veci - uplne malickosti a naozaj sa tesim ze mi bolo cely den fajn, ze som sa vklude vyspala,ze svieti slniecko ... rod.domcek-to ma teraz napadlo - ze ked svieti slniecko tak milujem sa len tak vykvasit a opalovat sa,dat si kavicku..byvala som aj ja dva roky v rod.dome ale kedze teraz sa rozvadzam s muzom od maja byvam zase v byte ale uz pozeram po domcekoch a chcem s frajerom kupit..len neviem ako financne..no ale nejako som sa "rozkecala" o domceku a chceli sme o tehotenstve:-))ty si ako zvladala tehotenstvo??? ja sa uz chcem na to dat-ked vybavim rozvod a novy domcek-dufam ze tento rok to bude..ak nebude domcek tak tehotenstvo bude a basta:-)))priatel tiez chce babo ale byvame v podnajme.. a ako pisem len o praktických veciach az som zabudla ze tu ide o psychiku..to za to ze poslednu dobu mi je dobre. aj ty chces este babo?? ako sa na to citis? co muz al.priatel? ako sa stavia k tomuto celemu? ja som mala na toto stastie aj este môj manzel mal celkom pochopenie pre to-my sme sa spoznali este ked som bola "normalna"a postupne si na to zvykol...teraz mam noveho,lebo ten moj bol taky-no mal blizko k alkoholu a zodpovednost 0 bodov-inak neboli az take velke problemy..ale ja zloba zla som si nasla ineho ..ale aj ten moj mal inu-tak rozchod bol uz prirodzeny...zaujimave je ze co sa tyka vaznych veci tak dokazem byt silna-napr.rozchod po 11 rokoch,alebo nejake problemy v praci ale co sa tyka drobnosti-tak to sa viem utrapit a umucit..noo ,nejako mi dnes neslo pisat o tehotenstve..mozno nabuduce,tak napis ty.ak budes mat chut o dacom inom tak mozes..tak hadam zajtra sa "vidime" :-))))))))))))))))) paaa bystricanka:-)

Ahoj Jani, no tak mas toho dost na pleciach.ESte stastie ze ja mam velmi dobreho manzela, my sme uz spolu chodili.ked som zacala hysacit takze so mnou uz co to preskakal.Moje prve teho som zvladla uplne super, zhorsilo sa to az ked mal maly 1 rok.Niekedy som sa onho nevladala ani postarat.potom som otehotnela po piatich rokoch a chytila ma taka depka ze som skoncila v nemocnici a isla na UPT.A teraz sa bojim ako nikto na svete. Mozno neskor skoda len ze nemam aspon o 5 rokov menej. clovek si zvykne na vsetko, ale zmierit sa s tym nezmieri.Asi tolko.Cau

ufffff...tak to aj na tvoj pripad...to az tak zle ti bolo ze si to musela ukoncit? prave toho sa bojim aj ja..ze to nezvladnem...ze tiez dostanem hysak a jednoducho to nepojde. lenze ked nie teraz tak kedy? ako to prebiehalo? ako zle ti bolo? a co v nemocnici ako sa k tomu stavili,vedeli to pochopit? a ten zakrok prebiehal v poriadku? ako si sa citila? a to neslo daco pustit do zil aby bolo dobre...ja vravim ze by som potrebovala byt uspata 9 mes.a potom by zo mna vybrali babo a potom by ma zobudili..vsak ked ludia mozu byt v kome aj dva roky a potom dokazu zas zit..alebo sa stavalo ze porodila v kome.....

Ahojte baby. Lea a Jana , konecne som nasla niekoho, kto ma take problemi ako aj ja... Ked som nasla tuto diskusiu a precitala, vsetky prispevky od A po Z , normalne som sa tesila ako male dieťa. Ja som si doteraz myslela, a citila sa ako keby som bola s mojimi problemami jedina na celom svete. A pozri ma sa, nie som :-) ... Dufam, že aj mna berete do parti :-) ... A aby som aj ja vas dostala do obrazu. Ja som sa prvy krat stretla s mojou"zavadou" bolo, ked som mala asi 19 rokov. A zacala som pracovat, vsetko bolo ok, až kym nezacali stresi v praci, a ja som to akosi nezvladala, zacalo mi byvať zle, rychli tep, trasenie ruk, potenie, zavraty. Tak som omarodila a chodila po vyšetreniach, vsetky boli v poriadku až som skoncila u psychiatra, a zacala brať AD... Naštastie som mala skveleho priatela, ktory moju mysel snažil zamestnavať , tym že ma nosil po vyletoch a bol maximum casu somnou, ked mi bolo najhorsie, lahol si pri mna, drzal ma za ruku a vravel, že vsetko bude, zasa dobre. Potom som AD prestala brať, a o kratko nato som oslala tehotna. S priatelom sme sa zobrali. Bala som sa , že po porode, sa moj stav zhorši, ale nebolo to tak, bola som taka stastna, že som na moje depky ani len nepomyslela. Ale prešiel čas. A vratilo sa to. Synček mal dva roky, mne sa zacali tie iste priznyky, aok predtym, tento raz bolo spustacom, moja svokra. Zasa zacalo, rychly tep, potenie, triaska, no hroza, ale tento krat to bolo o to horsie, že sa ktomu pridalo to, že som nechcela chodiť von, medzi ludi, do obchodov a podobne veci. Zasa som skoncila na AD a beriem ich už skoro 2 a pol roka. S liekmi ide vsetko lahsie. Ale jedneho dna som sa rozhodla, asi pred 3 mesiacmi, že zacnem davky znižovať, a potom ich prestanem brať. Chceli by sme dalsie babo, a nechcem sa dopovať, ked budem tehotna. Dufam, že mi to vide, a nespadnem do tej istej čiernej dieri, ved vy urcite viete o com hovorim... Brala som celu tabletku serliftu denne, potom 1/2 tabletky, a dnes už len štvrťku. A zatial sa mi dari skvelo. Este som ani neni tehotna a už pokukavam, po strankach, kde su veci pre babatka a podobne, a to mi dodava silu, aby som nakoniec vysla z tejto "hry" ako viťaz... Som rada, že som objavila tuto diskusiu, a možem sa s niekim porozpravať, kto ma take iste problemi ako ja :-))

A Jani, nemyslim, že by bolo spravne prežiť tych krasnych 9 mesiacov v kome, ver, viem čo hovorim. Treba sa viac zamerať na to male stvorenie, čo ti rastie pod srdieckom. Ja som prežila tych 9 mesiacov s tym pocitom, že som sa s malinkym rozpravala, a to hned od toho okamihu, ako som sa dozvedela, že som tehotna, vyberala som mena, pokukovala, po vecickach, ake mu kupim, ako mu zariadim, izbicku, aku bude mat postielku, kocik. Predstavovala som si ako s nim budem chodiť na prechacky a aka budem na neho hrda a pišna,ake pokroky robi. A tie myslienky mi nedovolili, mysliť na moje depky, co som mala pred tym. Sice som do toho neskor, 2 roky po porode spadla zasa. Ale opat to chcem skusit, lebo nieje nic krajsie ako sa tesit na babo, ktore ma prisť... Preto chcem skoncovat aj z AD...nechcem mu vedomky ubližovať, viem, že by som si to potom neodpustila, že ma nejaku vadu, len koli mne, a tomu, že ja som nedokazala skoncovať s liekmi... No ale je to otazne, lebo aj ja som plna zmiesanych pocitov, ako sa budem citit, bez liekov, a že to nezvladnem. Ale čo ked to zvladnem... Preto to MUSIM vyskušať, lebo sa to nikdy nedozviem, no nie?? :-)

Ahoj maci...no tak to si pis ze ta berieme do partie :-)) pekne si to vsetko popisala a ja tiez verim ze treba pozitivne mysliet a ono to pojde..aj ked niekedy ked to na mna pride tak si myslim ze to nezvladam...ja som si vsimla ze od kedy mam internet-dooobre len tyzden tak hladam ako besna nieco na tuto temu a aj ked som nasla tak som bola na tom zavesena non stop a moj stav sa zhorsil-presne preto ze som citala len ze to nepojde,to sa neda,tak a tak je zle a ja som sa vzila do tych pocitov az som si navodila tie nase nie dobre stavy...a ked som sa zamerala na tehotenstvo ale len co ta zle moze postretnut-tak som zle spavala,mala som zle sny a ta triaska pred spanim-hroza...potom som si povedala dost musim mysliet na to pozitivne a kukala som si stranky s oblecenim,citala som si o kocikoch,o tom ako sa dietatko vyvija a zrazu boom - bolo mi uz lepsie...tak som sa trochu bala sem aj vratit ale bola som zvedava ci nie je nieco nove...tiez som toho nazoru ze AD vysadit..alebo aspon znizit davky...to moja psych.je uz zo mna chora ked furt vravim ze ja to zvladnem sama.. ja momentalne beriem 1 serlift vecer a 1 spitomin rano...ale to som znizila lebo som rano brala o pol tabl.viac a este aj poobede...to sa tak strieda - niekedy neberiem nic,niekedy zas viac...tiez som povedala mojej psych.ze pomaly budem chciet dieta tak nech daco so mnou vymysli...no ale ja musim dat najprv doporiadku sukromne zalezitosti - ohladom rozvodu a spoloc.domu a potom mozem ist na to :-)))) dufam ze to pojde...ale tak ako vravis ty maci, treba sa sustredit na to dietatko a bude...ja si vravim,ze aj horsie su na tom ludia a ziju tak co...musime sa nejako vzchopit a ist dopredu... ja teraz zijem v takom prostredi - kolegyna je tehotna a svagrina ma 8 mes.chlapceka..tak so synovca sa tesim a som uplne hotova...a vecer ked zaspavam uz nemyslim na to ako zle mi moze byt ale ako o par mesiacov , mozno rokov budeme cela rodinka spolu na zahrade opekat,varit gulas,popijat kavicku a NASE deti tak budu pobehovat...PS : to ja som taky magor ze nejake detske vecicky mam pokupovane, mam uz vybrate mena a viem si aj predstavit ako mozu vyzerat...zalezi ci budu svetle po maminke alebo tmave po ockovi ale pekne budu urcite :-))))))))) dooobre kocky,zas som sa "vykecala" keby daco tak piste...odpisem ...HLAVY HORE A UUUSMEV :-)

Ahojte kočky, tak toto sa fakt krásne čítalo,hneď mi bolo lepšie.Mne moja doktorka povedala, že aj keby som užívala AD, je to rozhodne lepšie ako byť celých deväť mesiaciv na dne.Maca píše , že to treba vyskúšať,že čo keď to vyjde.Ja som skúsila a nevyšlo to. čo by ste mi radili teraz? Bojím sa , že sa na to dám a zase to pokašlem a to by som už naozaj nezvladla.Ked na to len myslim, verím si čítam, obzerám a teším sa, že sa na to dám. A keď chytím paniku a nemôžem chytiť dych.hovorím si "vieš čo nevymýšlaj a nechaj to tak ako to je, je ti to treba?"Tak čo by ste poradili mne beznádejnému prípadu. PS: ešte som chcela podotknúť jednu vec, o ktorej ešte pochybujem že aj keby som sa odhodlala, čo by si o mne pomyslel môj gynekológ. Je tehotná ide Na UPT,že má problémy a teraz zas vymýšla.Ja už fakt neviem, raz chcem, nechcem,chcem, nechcem.potom vyrukujem s tým, že už mám pokoj jedno dieťa 7 rocné, žiadne starosti, že už by som si asi ani nezvykla a pod.ALE HLAVU MÁM HORE A NA TVÁRI ÚSMEV.... AHOJTE

Ahojte Kočice :-) . No Lea moja. Je to s nami ťažke. Ja som si povedala, že žijem len raz, a vyskušať treba vsetko. To , že chcem babo, je silnejsie ako hocijake psycho problemi, ktore mam . Uz beriem len stvrtku serliftu,to je ozaj minimum a zatial je to OK, nic sa nevracia, a nic nezhorsuje. Hoci...asi 3 dni do zadu som pristihla, boli sme v Tesku, a odrazu mi doslo zle, a už to išlo srdce mi buchalo, a mala som chut nechať syna aj manžela tam a utiect von, sadnut do aut a utekat domov. Bala som sa, že tam odpadnem. Ale baby moje, viete, co som ja spravila :-)) ?? Povedala som si, čo zasa stresuješ, sa preber, ako mozes z nicoho nic odpadnut a ked aj odpadnes, tak ta hadam nenechaju umriet na zemi. Kolko ludi už odpadlo, prebrali sa a slapali dalej :) a ono to pomohlo, ochvilku ako bysa mi mysel rozjasnila a bolo dobre. A potom som na seba bola taka pysna .... Ozaj, clovek ked nieco chce a tuzi potom tak sa to aj splni....

To, že rozmyslaš, nad tým, čo si pomysli Tvoj gynekolog, to ti može byť ukradnute. Je to tvoj život, a su to Tvoje rozhodnutia. A citala som cim dalej, tym viac, že minimum AD v tehotenstve neublizi babatku, tak zrejme na tom nieco bude. A pred par dnami som spoznala tiez jednu kocku co, ma podobne problemi ako my, a ta mi napisala, že v australiji AD predpisuju tehotnym , ktore maju depky z porodu, a deticky sa rodia v poriadku... Tak že tak, určite je lepšie to skusiť, ako potom banovať, ked už bude neskoro, že predsa len si to mohla vyskusat... Tak hlavku hore a USMEEEEV :-)

Ahojte dievcence :-)))) som rada ze sme na to uz tri - ale fakt:-) ....lei,presne to mam aj ja jeden den si poviem ze ved to zvladnem a co...ale ked ma chyti "stav" tak sa zlaknem ze neviem ci to zmaknem potom nastupi zas to moje "ale zvladnes-musis" a tak kol dokola to iste miesane pocity...maci-ja robim v tescu :-)) nie priamo dnu ale v jednom z tych bocnych obchodikov...a to som mala riadne stresy ked som tam nastupila lebo pred tym som do tesca nevosla presne z tych dôvodov-stiesneny priestor-zle dychanie-panika...lenze po mojej 2roc.nezamestnanosti som to musela prijat a som tam uz 6 rokov a teraz sa tam citim ako doma...jednoducho to preslo...tak hadam to musi ist so vsetkym...lei,no chapem tvoje obavy..ale ak nevyskusas nebudes mat..na gynekologa sa vykasli-je to predsa tvoj zivot. jednoducho si povedz ze chces a uvidis..manzel ta podpori,mamina tiez a my tiez :-)) tiez ma dnes chytila panika a dáko som to "predychala"...mna panika bezne chyti aj na dakych 5 min.z uplnej hluposti a potom to dako necham odist..joooj tazko..raz som taka silna ze by som zvladla vsetko a potom som uplne o nicom...no dnes pisem odveci...zajtra hadam budem mudrejsia ...pa pa

hneď sa cítim lepšie fakt, no čo sa stresujem ešte aj s gynekológom čaute musim bežať

Ahojte baby..dnes len tak sa vam vystazujem alebo pochvalim...mala som taky den ze som stahovala so spolocneho domu nejake moje veci-a to som musela ist s nevlastnym otcom do jeho domu-co je sice nejakych 15 km ale pre mna hrôza..posledne som tam uz zasla ale musela som ja soferovat ze nech mam ja kontrolu nad tym a ked si zmyslim tak sa otocim a pojdem naspat ale teraz som musela lebo on o nicom nevie a pripadala by som si hlupo ak by som zacala zmatkovat a tak som isla...uz vecer som mala z toho stavy ako to zvladnem no a samozrejme to na mna prislo...aaaale janka to nejako predychala a zvladla som to...bola som taka rada ako keby som vysla na mont everest :-))) taka som bola spokojna..a co ma napadlo?? ze tak to vam musim "povedat" ... a nemate ziadna skusenost s liekom Spitomin? To som nevidela nikde spomenute u nikoho..kazdí spomina serlift ..ci nahodou neviete,cii je to moc silne ci co...inak mama mi spomina stale jednu pani - ma daco vyse 40 asi 12 roc.syna a ona brala vraj tiez AD aj berie ze je aj s tym doma-invalidny dôchodok takze asi nie je na tom az tak dobre a ked ju vidim tak mi pripada uplne normalne a syna ma uplne zdraveho a pekneho, a to si vezmite ze cakala prve dieta po 30 a uz bola na invalidnom...tak si myslim ze my sme na tom lepsie...a ked to clovek vidi na vlastne oci ze aj takto ziju ludia a fakt normalne tak by to malo byt pre nas povzbudzujuce,nemyslite?!!? Dobre dievcence teraz ma caka najblizsie dni praca ale ja sa "zastavim" na pokec. majte sa pekne...a s tym gynekologom-ja som mala tiez mindrak ako by som mu povedala ze mam taky a taky problem a ze uzivam AD ale teraz ked vidim ze existuje vela takych ludi tak sa bojim menej a okrem toho co taky doktor musi zazivat? nejake spinave zanedbane ciganky alebo fetujuce mamicky...tak ja si myslim ze pohlad na nas nebude az taky hrozny-len sme citlivejsie osoby a na rozdiel od tych spominanych-zaujimame sa o nase a dietatkove dobro ...joooj ci som to pekne napisala...pomaly mozme vydat aj knizku o tom..ps:dnes mam dobru naladu tak mi je fajn...tak ju prajem aj ja vam...pa pa :-)))

Ahojte baby :-) . Ja mam tiež dnes jednu s tých super naladiciek. Ked pozrem von oknom, svieti slniecko a je taaak krasne. Dnes mi vsetko ide tak akosi lahsie, od rana pocuvam moje oblubene CD a vecer ideme s priatelmi na jednu akciu :-) , tak sa tešiiiim ! V prvom rade, chcem POBLAHOžELAť Janke, ako super to zvladla, normalne som na teba pysna :-) ,a ako by to aj mne dodalo sil, že to IDE :-) !!! A aj to ked som si precitala o tej pani, co si pisala, že tiež brala AD, a ma aj syna a ... aj to ked so m citala, akoby mi to srdce pohladkalo. A verim tomu , že za kratky čas si tu nebudeme pisať len o AD, ale budeme sa tešiť, z novych členov našich rodin, o babatkach, o ich uspechoch a tak , no nebude to super, baby moje :-)) ? Inak neviem na akej baze su vase AD, ale moje su, že dodavaju serotonin do mozgu. A vcera som sa trosku hrabala na internete a nasla som jeden produkt, ktory dodava telu istu latku,ktora podporuje zvyšenu tvorbu serotoninu. Vola sa to L-tryptofan . Precitajte si o tom ak chcete. ja to na stranke www.brainw ay.sk . Zohnala som to aj hned v prvej lekarni, u nas, tak som si to kupila, a ked vysadim AD, tak budem brať to. Kolko krat si totiž myslim, že vsetko zvladam len vdaka tomu, že si dam rano tabletku a nemože sa nic stat :-)) , a takto budem mať aspon nejaku podporu :-)) ... Tak že tolko. Idem už, lebo mi obed zhorí :-) a budeme o chlebe a o vode... Obidve vas pozdravujem ! Ahojteeee a ako vždy, USMEV :-)

jeej..tak to si pozriem o tom lieku...som teraz zbehla sem ale musim ist do prace...nejako som dnes spala zle ale kvoli inym zalezitostiam...bolelo ma brusko-mam menzes a mame noveho spolubyvajuceho a ten rano pocuval nahlas hudbu ktora ma zobudila..ale kym len to tak pohoda.. no nevadi...vecer sa este zastavim...maci dufam ze obed nezhorel a prajem pekny vecer-riadne si uzi a tak...pa

Ahojte kocky !:-)) Tak pridam sem aj ja moje trapenia aradosti ak mozem xixix No mam 25 rokov a rok a pol uzivam seroxat a neurol seroxat uzivat od zaciatku len 5mg no neurol som uzivala 3xdenne teraz uz len raz az dva krat denne 0,25.Vsetko sa to zacalo asi pred troma rokmi kvoli skole,stresu,hadkam s priatelom a pocitom ze mam uplne vycerpane telo ze idem a idem nevladzem ale predsa idem a vtedy clovek ani nevie ako a je na konci ....a prisli zavraty,busenie srdca,zimnica,svalove horucky a pocit ze vam zalahne svalstvo no a triaska a pocit ze uz je koniec ze zomierate .....bolo to tazkek no nasla som vynikauceho lekara a mozno sam nevie ale velmi mi pomohol ....zlepsilo sa to a znizila som po roku a pol lieky ...vydala som sa a tuzim po babatku psychiater odporuca vysadit a dva mesiace pred byt uplne ciista a prve tri mesiace tiez bez liekov no a potom ak tak sa da nico nasadit ....no a sme pri tom preco uz vtedy ked vydrzim pat mesiacov bez? ale co ak to nevydrzim? co ak co ak co ak a co bude potom? ano aj ja to mam v hlave stale a su dni ked si povem kaslem na to pockam s tehotenstvom,no su dni ked si poviem boze je milion zien ktore to prezili aj s liekmi aj porod aj tehotensktvo a aj mesiace po porode a preto som si povedala ze idem do toho a aj keby som mala denne plakat bat sa a odpadavat aj tak budem tehotna a stoji to zato urcite ked odpadnem niekto ma dvihne mame partnerov manzelov rodicov pdme do toho a prestanme sa bat lebo niekedy je ten chory strach pomileny s tym zdravym strachom a je vla zen bez AD a boja sa toho isteho .... citam tu vel aprispevkov zien,ktore su tehtne alebo chcu byt tehotne ak je nejaka co lenjedna zienka ktora to ma za sebou tehotenstvo prosim piste mi na : [email protected]