Dievčatá, ja nemám práve najlepšie obdobie, preto nepíše. Ale dnes som dostala zprávu, že moja priateľka (žije v zahraničí) sa pokúsila o samovraždu. Tak ma to rozhodilo, že sa celá klepem a musím to zo seba dostať. Urobila to plánovane, už druhý krát a mne predtým volala, že má také blbé myšlienky, no nemám to povedať nikomu. Tým na mňa uvalila veľmi ťažké bremeno. Má tri deti,a manžela a všetci sú z toho v šoku a dávajú si to za vinu. Mala som ich upozorniť na to ako je ich matka na tom zle. Aj som to povedala jej dcére, veľmi opatrne ale s úplnou vážnosťou. Tá ju potom sledovala, hovorila s ňou...Matka jej to predsa len prezradila a teraz...bác! Urobila to. Považujem to za veľmi kruté a sebecké z jej strany. Depresia nie je o strate rozumu, viem, je ťažké s ňou žiť, no dá sa to. Zaujímavé je, že keď jej muž nebol týždeň doma, ani ju to nenapadlo, teraz keď je doma, zožrala prášky na spanie a dovidenia. Presne vedela, že ju ráno nájde a zavolá záchranku. Stalo sa tak. Teraz bude tri mesiace v svokárni, ale jej sa tam vraj páči. Nuž, kto chce kam, pomôžme mu tam. Ja som na jej čin veľmi nahnevaná a dlho sa jej neozvem, lebo žiť týždne s vedomím, že sa mi kamoška chce zabiť, je naozaj kruté. Celé noci som nespávala, cez deň na ňu myslela každú minútu... Keby sa chcela zabiť naozaj, urobila by to v čase keď bola sama doma a mala by ten svoj vytúžený pokoj, ale takto... Nič jej nechýbalo, mala kopec prachov, dom, autá, tri dospelé samostatné deti, milujúceho muža a ona si to nedokázala vážiť. Možno som hnusná a vy poviete, že ona za to nemôže, ale...môže a ja, hoci jej to odpúšťam, nezabudnem na to. Tak, toto ma trápilo, a už je to vonku. Pozdravuje Katka.
Přidat nový komentář