Ivanka! Nehnevám sa, že ste ma spočiatku odmietli. Dnes si uvedomujem, že som medzi vás prudko vhupla, a to som nemala robiť. No, už sa stalo a nebudem sa k tomu vracať. Odpoviem na tvoju otázku o knihe - John Virapen napísal svoju knihu na základe mnohoročných skúseností, sú v nej FAKTY, nejde o román (to by som si nekúpila!!!). On jedniný riskoval a "doniesol svoju kožu na trh", aby napísal všetko o farmaceutických firmách, o tom, ako tvrdo idú po lekároch aby svoje lieky dostali na trh, aby ich kupovali chorí (a, často aj tí, ktorí ich nepotrebujú, no stávajú sa potenciálnymi pacientami - akože, preventívne si liek vezmem, veď čo ak mi bude nanič...) Ivanka, vieš koľko stojí vyvinutie jedného jediného nového lieku? 800 miliónov eur!!! A tie peniaze, ktoré do vývoja firma vrazí, sa jej musia vrátiť. Ináč by skrachovala. A, kto ich vráti? No, my, to je jasné. Neboj sa, ak si chorá a musíš užívať AD, tak to rob. No, všetko má svoje hranice - myslím v množstvách tabletiek a v gramáži. Ja som ostala zhrozená pri čítaní, že niektorá z dievčat berie AD až do 300 mg. Ale, nemám právo zasahovať do predpisovania nijakému lekárovi, skôr mám pocit, že navyšovaním dávok sa pacient (hovorím všeobecne) dostáva do bludného kruhu závislosti. A to azda nechceme. Liečba depresie je dlhodobý proces (u mňa spomínaných 20 rokov) a viem, že depresívnych epizód je cca 400. Tak mi povedz, ako môže lekár v priebeho krátkej doby určiť o ktorú sa jedná, dajme tomu u teba. To je nemožné. Lieč sa, ale zároveň sa lekára aj PÝTAJ : Vzali by ste tento liek vy? Predpísali by ste ho svojmu blízkemu, alebo mladistvému? Vyliečil sa pomocou neho aspoň jeden váš pacient? Ivanka, na tieto otázky MÁME MY PACIENTI PRÁVO. Tak sa nebojme klásť ich. Verím, že si momentálne v nepohode, čítala som že ti zomrela mamka. Je to ťažké, no nič ti nepomôže tak ako ČAS. Ja som doopatrovala a pochovala oboch rodičov - ťažko chorých, zomrel mi syn keď mal len 7 rokov, prišla som o prácu, ktorá ma napĺňala a ktorú som nadovšetko milovala - novinárčina. Moju 22 ročnú dcéru vyše roka väznila v Bratislave jedna šialená lesbická psychopatka. Tá nás aj obrala v priebehu roka asi o 100 tisíc korún. Keď dcéra od nej odišla, vyhrážala sa nám, že nás zničí - ekonomicky, psychicky a aj fyzicky, že pošle na nás mafiu... celé noci mi chodili výhražné esemesky a zvonil telefón, že nás vyvraždia. Mala som veľmi blízko ku kolapsu. Jediné, čo som dokázala urobiť bolo, že som na ňu podala trestné oznámenie. No, myslíš si že polícia niečo urobila? Figu borovú! Zahrala to "do stratena". Tak som si povedala, že končím. Ale, rýchle som sa spamätala. Žiadna sebevražda sa nekonala. Musím žiť kvôli sebe a kvôli rodine. Ani dnes sa útoky z jej strany neskončili, no ja ich už ignorujem. Môj životný príbeh je veľmi tragikomický. Fakt. Isto som si mnoho vecí zapríčinila sama, ale... Chcem žiť a pozerať sa na svet už viac-menej bez emócií a s väčšou logikou. Ivča, prepáč, že som sa tak rozpísala, no chcem sa aspoň trochu priblížiť všetkým, ktorých som v začiatku tejto komunikácie tak sproste zastrašila. A, ešte praktické poznámky: na vysoký cholesterol nemusíš brať lieky, stačí keď si kúpič Jablčný ocot v tabletkách. Znižuje hladinu CH a zároveň nemáš takú veľkú chuť na sladké. Persen je veľmi dobrý, nie je návykový, ja som vzala včera večer 2 tabl. a spala som dobre, je síce trochu drahý, no vždy je to lepšie, ako napchávať sa lexaurínom či inými práškami, toto je bylinný výťažok. Už som toho napísala veľa. Všetkým holkám želám menej strachu, viac príjemných chvíľ a trochu viery v samé seba - bude aj lepšie, no mnohé je v našich rukách. Ak si ráno poviem, že dnešný deň je blbec, tak aj bude. Je to vlastne autosugescia. Dievčatá, položím vám jednu (pre mňa zásadnú) otázku: Prijmete ma do svojho kruhu, alebo som vám ublížila? Nedokážem byť večne sama, nie som na to zvyknutá. Celý život som pracovala s nesmiernym množstvom zaujímavých ľudí a v rámci redaktorskej praxe pochodila kus sveta. Preto sa vlastne VEĽA PÝTAM a každá logická a rozumná odpoveď ma poteší. A vo vašom prípade nemám pocit, že by som komunikovala s hlúpučkými husičkami, NAOPAK, ste fajn baby, ktoré si navzájom pomáhajú aspoň slovami útechy. To je veľmi dobre. Katka.
Přidat nový komentář